Prečo ku kondenzácii vody dochádza práve na oknách?

Vnútorné povrchy skiel sú najchladnejšími plochami v miestnostiach, preto sa kondenzácia objavuje najskôr na sklených tabuliach.

Príklad:

teplota vzduchu v miestnosti 20 °C, relatívna vlhkosť vzduchu 50% --> kondenzácia na skle okna začne vznikať vo chvíli, keď bude teplota jeho povrchu 9,3°C.

V prípade, ak ide o miestnosť v novostavbe, ktorá je z veľkej časti postavená tzv. mokrou cestou, môže sa relatívna vlhkosť vzduchu pohybovať okolo 80%. Za týchto podmienok sa kondenzácia začne tvoriť pri teplote vnútorného povrchu skla 16,4 °C. Novostavba v priebehu 2- rokov postupne vyschne a vlhkosť sa postupne zníži...

Kondenzácia a izolácia

Kvalitná montáž, dôkladné zateplenie, utesnenie, odizolovanie a odvetranie skladby konštrukcie a obvodového plášťa budovy majú vplyv na tvorbu kondenzácie vodnej pary na stavebných konštrukciách v interiéri.

• v súčasnosti je kladený dôraz na čo najdôkladnejšie izolovanie a utesnenie budov, ktoré bránia tomu, aby teplo ale aj vlhkosť unikali z interiéru.

• v minulosti obývané priestory neboli vzduchotesné - pod krokvami fúkal vietor, okná netesnili a prievan plnil nepretržite funkciu vetrania.

Problematika izolácie domu by mala byť riešená súčasne s účinným odvetraním už vo fáze projektovania. V opačnom prípade dochádza k hromadeniu vlhkosti obsiahnutej vo vzduchu a jej regulácia ostáva na samotných užívateľoch

Kondenzácia a vlhkosť vzduchu v miestnosti

Každá činnosť užívateľov priestoru je spojená s tvorbou vlhkosti, napr.:

• pri varení pre 4 osoby sa uvoľnia asi 2 litre vody do vzduchu,

• pri kúpaní alebo sprchovaní takmer 3 litre.

• v priebehu noci uvoľní každá osoba vydychovaním zhruba 1/2 litra vody.

Priemerná trojčlenná rodina vyproduje približne 12 litrov vody za 24 hod. Dokonca aj rastliny v kvetináčoch sú zdrojom vlhkosti. Nadmerná vlhkosť môže viesť k vzniku kondenzácie vodnej pary na najchladnejších povrchoch, k vzniku plesní a k ohrozeniu zdravia užívateľov miestnosti.

Zníženie vlhkosti v miestnosti zabezpečíte najmä pravidelným a dôkladným vetraním.

Kondenzácia a izbová teplota

Vzduch môže absorbovať v závislosti na jeho teplote len určité množstvo vodnej pary. Čím je vzduch teplejší, tým viac jej môže prijať. Aby sa zabránilo kondenzácii, je potrebné udržiavať izbovú teplotu čo najstálejšiu.

Optimálna izbová teplota je 21 °C a relatívna vlhkosť v rozpätí 40 až 50%. V takýchto podmienkach by ste nemali mať problém s kondenzáciou, pretože povrchová teplota skla, pri ktorej by došlo ku kondenzácii je nižšia ako 7-10 °C

4. Udržiavanie optimálnej teploty v miestnosti

Teplý vzduch dokáže absorbovať viac vodnej pary než studený. Ak je to možné, snažte sa udržiavať stálu izbovú teplotu aspóň 21 °C. Ak sa teplota vzduchu náhle zníži, vlhkosť, ktorú vzduch nie je schopný prijať, sa tak uvoľní na najchladnejšie povrchy miestnosti a naopak, ak je teplota vzduchu vyššia, je vyššia aj absorbčná schopnosť vzduchu.

5. Obmedzenie tvorby vlhkosti

Ak je relatívna vlhkosť vo vašom byte príliš vysoká, mali by ste obmedziť činnosti, pri ktorých sa uvoľňuje veľa vody do ovzdušia. Napr.:

• podľa možnosti nesušte prádlo v obytných miestnostiach.

• ak sa sprchujete, kúpete alebo varíte, zatvorte dvere v danej miestnosti a nahromadenú vlhkosť odveďte odsávačom pár alebo vyvetrajte.

• v spálňach naopak nechajte v noci pootvorené dvere. Vlhkosť vyprodukovaná spiacimi ososbami sa tak rozptýli a riziko kondenzácie sa zníži.

• nezabundite, že aj rastliny v kvetináčoch sú zdrojom vodných pár

6. Zabezpečte primerané vetranie

Keď sa objaví kondenzácia na oknách, je to varovný signál: musíte vyvetrať a zbaviť sa tak nadmernej vlhkosti vo vzduchu. Najväčší účinok má krátke, intenzívne a opakované vetranie (3-4 krát denne), pri ktorom sa rýchlo a za minimálnych tepelných strát vymení teplý vlhký vzduch za suchší vonkajší vzduch. Toto krátke vetranie zabezpečí, že sa ani nábytok, ani steny v priebehu vetrania neochladia.

Kondenzácia zo strany exteriéru

Rosenie sa môže vytvárať aj na vonkajšej strane skla okna. Tento fenomén nie je spôsobený vadou okna. Je to prirodzený dôsledok dobrých izolačných vlastností súčasných moderných dvojskiel.

Rosenie sa objaví v momente, keď teplota vonkajšieho skla klesne na rosný bod okoloitého vzduchu. Najčastejšie sa objavuje, keď je relatívna vlhkosť vzduchu 100%, najčastejšie v noci alebo skoro ráno. Pozorovať tento jav môžeme aj v prírode - ranná rosa na tráve, listoch, kvetoch.

Kondenzáciu na exteriérovej časti skla okna pozorujeme viac na strešných oknách, ako na oknách vertikálnych. Spôsobené je to tým, že strecha sa ochladzuje rýchlejšie a viac, ako múry domu. Strešné okno je zároveň v porovnaní s fasádnym oknom vysunuté von zo strešnej konštrukcie. 

Ako predchádzať kondenzácii z exteriéru

Roseniu vonkajšiej časti skla okna môžeme predísť namontovaním vonkajšej rolety, ktorá zabráni tepelnému vyžarovaniu okna.